Levanduľa a história

Autor: Marek Baláž | 28.6.2010 o 8:12 | Karma článku: 6,01 | Prečítané:  1687x

Aromatická a liečivá rastlina známa pre svoju nezameniteľnú sviežu a nasládlu vôňu. Dnes sa používa v parfémoch, aromaterapii alebo pri poruche spánku, strese a depresii. Niekoho asi prekvapí, že v niektorých krajinách sa používa aj na varenie. Napríklad známe provensálske korenie obsahuje levanduľu.

Antika

Egypt


V Egypte našla využitie hlavne pri balzamovaní mŕtvych, v kozmetike a výrobe parfémov. Keď archeológvia otvorili Tutanchámovu hrobku, v hlinených nádobách našli balzamovaciu masť s obsahom levandule. Tieto masti a vonné oleje používala len najvyššia vrstva - kráľovská rodina a cirkevní hodnostári.

Grécko

Grékov zaučili do tajomv parfémov a aromaterapie Egypťania. Grécky lekár Theophrastus (3. st. pred n.l.) písal o liečivých vlastnostiach aromaterapie, vo svojej knihe o vôňach. Narozdiel od Egypťanov, ktorí si natierali hlavu, grécky filozof Diogenes si radšej natieral nohy a hovoríl "Keď si natriete hlavu, vôňa letí preč a jedine vtáky majú z nej prospech, ale ak si natriete chodidlá, vôňa zahalí moje telo a vďačne stúpa až k nosu. Anakreon odporúčal natierať hruď, lebo v nej sídli srdce.

Antický Rím

Boli to Rímania, ktorí ako jedny z prvých objavili liečivé účinky levandule. Používali ju ako antiseptikum, ako aj repelent, či pri praní. Liečili ňou bolesti hlavy, stavy úzkosti, depresiu, kožné problémy, ťažkosti s trávením.

Prvá písomná zmienka o využití v liečiteľstve pochádza od gréckeho vojenského lekára Dioscoridesa (77 rokov pred Kristom). Počas služby pre rímskeho cisára Nera, zbieral liečivé byliny z celého stredozemia. Svoje poznatky o bylinách a ich liečivom využití napísal v päť zväzkovom diele "De Materia Medica". O levanduli píše "ak sa užije perorálne, uľavuje od bolesti hlavy alebo krku". Pri povrchovom užití sa môže aplikovať na popáleniny alebo čistenie otvorených rán.

Rímski vojaci si nosili pri vojnových ťaženiach levanduľu a liečili si ňou poranenia z bojov. Často sa rozsypávala po zemi, aby osviežila vzduch. Používala sa pri vydymení miestností chorých alebo v kadidle pri náboženských obradoch.

V starom Ríme bola vzácnou komoditou. Pol kila levandulového kvetu sa predavávalo za 100 denárov, čo bola výška mesačnej mzdy robotníka. Súčasťou života vtedajšieho Ríma boli verejné kúpele, kde ju používali vo vonnych olejoch a liečivých mastiach. Tiež služila k rozvoňaniu kúpeľovej vody.
Rímania, ktorí sa márnotratne voňali, používali aromatické oleje na navonanie vlasov, tela, oblečenia, kúpeľní a dokonca aj vojenských vlajok, či postelí a múrov domov. Ženy ju vešali vedľa postelí, aby podnecovali vášeň.

Stredovek

V dobe ranného stredoveku nastal všeobecný útlm vo využívaní levandule.Hlavný záujem o ňu sa presunul na mníchov. Pestovala sa hlavne v kláštorných záhradách. Mnísi prepisovali staré rukopisy a zaznamenávali liečivé účinky rôznych rastlín.

Levanduľa zažila znovuzrodenie až v dobe Tudorovcov, keď Juraj VIII. rozpustil kláštory a pestovanie levandule sa presunulo do domácich záhrad. Bolo zvýkom natierať nábytok zmesou včelieho vosku a levandule. Tradične sa pestovala v blízkosti práčovní a prádlo sa nechávalo sušiť na levandulových kríkoch. Taktiež sa používala ako repelent proti hmyzu.

Anglická kráľovna Alžbeta milovala levanduľu a varila si z nej čaj proti migréne. Používala aj levanduľový parfém.
(V Anglicku sa levanduľa používa ako jeden z najstarších parfémov vôbec.) O najvačší rozvoj levanduľových fariem sa zaslúžila práve kráľovna Alžbeta. Manželka Karola I. Henrietta Mária priniesla kozmetiku na anglický dvor, pridávala levanduľu do mydiel a vody na umývanie a kúpanie.


Francúzsky kráľ Karol VI. mal vankúš na sedenie naplnený levanduľou.
V 12. storočí nemecká mníška, lekárka a botanička Hildegarda z Bingenu zaznamenala pozitívne účinky levandule pri liečbe vší a bĺch.

Renesancia

V 16. storočí vo Francúzku bola považovaná ako účinná a spolahlivá ochrana proti infekcií.

Povráva sa, že rukavičkári napúšťali levandulovým parfémom svoje výrobky ako prevenciu proti cholere.

Viktoriánska éra

Kráľovná Viktória bola veľka oblúbenkyňa levandule. V tej dobe bola velmi v móde aj medzi dvornými dámami. Čerstvá levanduľa sa nechala vysušiť a potom sa ňou plnili mušelínové vrecúška, ktoré sa dávali do skríň, používala sa aj na umývanie stien miestností a nábytku. Slúžila ako repelent, pri liečbe vší, pridávala sa do mydiel a celkovo bola domácim všeliekom.
Prehnané používanie spôsobilo pokles jej popularity v začiatku 20. storočia, keď bola spájaná so starými dámami. Počas viktorianskej doby bolo predmestie Londýna Mitcham centrom výroby levandulového oleja.

Moderná doba

René Gattefosse, jeden zo zakladateľov modernej arómaterapie sa presvedčil o jej  liečívých a antiseptických vlastnostiach, keď si popálil ruku pri práci v laboratóriu. Natrel si popálené miesto levanduľovým olejom a čoskoro bolesť ustala, koža sa rýchlo zahojila a ostala bez jazvy. Kvôli nedostatku antiseptík počas 1. sv. vojny sa napúšťalo oblečenie levandulovým olejom.

Dnes má bohaté využitie v rôznych oblastiach v medicíne, parfumérií, kozmetike alebo gastronómií.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?